.::catch your mind::.

       Včera som len tak, hľadela na oznamko mojej milovanej osoby. Zaplnili ma pocity, zničjúce a dosť nepochopené mojou osobou, pretože také pocity sú zcela zbytočné. Tvár s fotky mi hovorila ešte hlasnejšie než inokedy, že ja HO mať nebudem. "Dobre" odpovedala som osobe na fotke i v mojej hlave. Po vyslovení týchto slov sa mi žalúdok prevalil na druhý bok. Prišlo mi zle z lásky, túžby alebo nenávisti? Nenávisti k čomu? Možem len slepo tápať vo svojich neidentifikovatených pocitoch, ktoré sú ako črepiny z vázy Života, ktorú som tak dávno rozbila. Možno by mi vážne bolo lepšie keby som ho nepoznala. Aj dnes hľadím na tú anjelskú tvár, no už mlčí. Nepovie mi: "Ľúbim Ťa! " ...Sú to len prázdné slova, tak klamlivé a zamlžené. Stačí len jedno objatie, nech cítim prítomnosť tvoju. Asi půjdu jenom klidne spát, a sníček mi zaruči tvou přítomnost navěky. Ale co pak? Když se probudím, topí se stín a ja volám o pomoc, tvůj hlas zní tak moc. Seš zlej a neřekneš co chcu slišet, nenabídneš svou dlaň. A mě nezostáva nic jiného než odpratat oznamko na místo a zapomenou, že ty seš nekdy zlomil mé srdíčko a žít život s maskou na tvářičce, která mi ji tak špiní. A to jenom kvůli tobě.  Rest in Peace.