Lesklý, lákavy a chladný...dotykom tvojím sa mení farba...už sa ho nebojíš, bereš ho do náručia a ...spomienky na tú postavu, malú, chudú...v ktorej spoznáš istotu, ktorú ti nikdo iný nedokázal dať. Inteligenciu...a slová ktoré dokážeš bez prestávky počúvať celé hodiny, čas stráca svoju moc, život sa zmení na jediného človeka, všetko ostatné sa zdá nezmyselné. Oči, v ktorých vidíš celý vesmír, zelenomodrú vlnu, ktorá ťa zmietla s noh, pochopenie, ktoré ti zahojí všetky rany na dúši. ruky, ktoré každým pohybom symbolizujú nehu, vášeň a chvíle strávene v delíriu. Spomienky, na veci, ktoré sa nestali, veci vytvorené túžbou. Zimomriavky z jeho voňe, ktorú si nikdy necitila...komu patria tvoje city? Hlas ktorý trhá myseľ na márne kúsky....v sekunde sa zmení svet, zo stromou opadajú listy, tráva vzplanie, nebo zatiahnú mäkké mraky a slnečné lúče vytvoria farebné spektrum nepomenovateľných javou, vír farieb, jemný vánok ti však ukáže, že všetko je len ILLISIÓN....predmet, ktorý ti vypadol z náručia sa roztrieštil na márne kúsky a ty vtedy zistíš, že ti tento nepomenovateľný cit vzal to čo si mu dala...srdce.
Komentáre